História

Obdobie stredoveku

Písomne sú Prusy doložené už v roku 1208 v súvislosti s ohraničením majetku dnes neznámej zeme Bursix, ktorého chotárna hranica siahala až k ceste do Prús ( Via de Prus ). Počas stáročí od prvej písomnej zmienky sa názov obce Prusy viackrát menil od Prwz cez Pruz až k súčasnému Prusy.
Prusy pôvodne patrili medzi poddanské obce uhrovského panstva. V roku 1389 daroval kráľ Žigmund Uhrovský hrad so všetkými dedinami Ctiborovi. Postupne časť Prús vlastnili rodiny Pruských, Sulyiovcov, Eteliovcov, Stolockých, Revišných, Henczovcov, Garajovcov, Bánfyovcov a Tekeliovcov. Druhá časť Prús bola majetkom rodiny Podmanických, vtedy majiteľom bánovského hradného kaštieľa.
Prusy v roku 1419 od Ctibora získal Mikuláš Stolocký s manželkou Elenou. Neskôr dcéra Katarína musela dlho brániť svoju časť majetku. Spory pokračovali až napokon sestra po Jurajovi Stolockom v roku 1501 predala svoju časť majetku rodine Podmanických, za 101 zlatých. Tak sa Prusy dostali celé do bánovského panstva, ktorého majiteľom sa neskôr stal šľachtický rod Ilesháziovcov.

História obce v 16. – 19. storočí

V roku 1598 sa v Prusoch nachádzalo 17 domov a mlyn. O desať rokov neskôr tu žilo 10 poddanských sedliakov na štvrtinových usadlostiach, richtár a 7 želiarov. Sedliaci platili od každej usadlosti trikrát do roka na sv. Juraja, na sv. Michala a na Vianoce po 42 denárov. Každý platil zvlášť od vinohradov, od kotlíkov na pálenie, desiatok sa odvádzal z chovu oviec a včiel, na kuchyňu musel dať každý 2 husi, 2 kohútov a 8 vajec a spolu 1 teľa. Sedliaci platili po 1 ? štvrtníka pšenice, jačmeňa a ovsa a museli voziť víno do pánskej krčmy v Bánovciach a kosiť pánske lúky. Vykorisťovanie sa časom stupňovalo a stávalo sa pre poddaných neznesiteľným a jediným východiskom z neho boli hromadné úteky. Podľa zápisov zo 16. storočia sa aj v Prusoch nachádzali opustené usadlosti označené ako „deserta“.
Z bánovského urbára, písaného v slovenčine, sa dozvedáme, že v obci sa v tom čase nachádzal mlyn, jeden majer a z hornej strany dediny pustý rybník.
Okolo roku 1608 bol v Prusoch panský majer. Majer vznikol na opustenej pôde, z ktorej poddaní ušli a pôdu si prisvojilo panstvo. Patrili k nemu role v chotárnych častiach Novina, Kruhy, Záhumnie, Osičie a Lan. Všetku prácu na pánskej pôde vykonávali vlastnými záprahmi a riadom poddaní. Mlátenie obilia trvalo veľmi dlho, od žatvy po celú zimu až do začiatku jarných prác. Osoby určené na mlatbu museli osobitne prisahať, že budú mlátiť poctivo a nedopustia sa žiadnych krádeží. Nad nimi bol najprísnejší dozor. Vymlátené obilie sa previalo, roztriedilo, odmeralo a uložilo sa do sýpok alebo špeciálny na to vyhotovených obilných jám. V roku 1655 sa v majeri chovalo48 kusov hovädzieho dobytku a 38 ošípaných. Podľa súpisu majetku sa v majeri nachádzal 1 stôl, 1 hrant, kotlík v peci, 3 škopy, 1 krhla, 2 hrotky, nový bosý voz, bez obručí, 2 pluhy s kolečkami a železami a iné.
Panský mlyn bol v Prusoch už v roku 1160. Mlynár bol zo začiatku zjednaný na jednu tretinu výmelného. Neskôr už platil panstvu fixný poplatok a kŕmil určitý počet ošípaných pre panstvo.
V čase urbárskej regulácie po 120 rokoch roku 1770 žilo v obci 25 sedliackych a 11 želiarskych rodín. Spolu mali v držbe 42 bratislavských meríc intravilánu, 705 meríc extravilánu a lúky na 57 vozov sena. Obecná lúka bola na 20 vozov sena. Ľudia si v tom čase privyrábali tým, že Bánovčanom obrábali polia, chytali čvíkoty, zbierali huby, lieskovce a rascu, ktoré potom predávali na bánovskom trhu.
Posledným vlastníkom Prús bol barón Juraj Sina, ktorý nadobudol bánovské panstvo pred zrušením poddanstva v roku 1835. V rukách jeho potomkov bolo panstvo až do konca feudalizmu a potom ako veľkostatok až do roku 1910, keď ho jeho vnučka Ifigénia de Harcourt rozpredala. S novými kupcami prišli do obce aj noví obyvatelia.

Prusy v 20. storočí až po súčasnosť

Smutné záznamy pochádzajú z prvej svetovej vojny. Zo 114 narukovaných vojakov v bojoch padlo 16, 7 boli ťažko ranený a 17 ľahšie. V Rusku bolo zajatých 30 vojakov. Po vojne sa v obci nachádzalo 63 domov, v ktorých žilo 580 obyvateľov.
Druhá svetová vojna si nevyžiadala obete na životoch miestnych obyvateľov. Cez SNP roku 1944 z Prús aktívne bojovali najmä Ján Hučko a Michal Hučko. V období povstania sa v Prusoch neuskutočnili významnejšie akcie, ani prenasledovanie rodín partizánov. Podobne ako z Podlužian, Horných Ozoroviec aj z Prús musela obec dodať pre nemeckú armádu povozy s konským záprahom, na ktorých sa vozili náklady a munícia až k Novým Zámkom. Niektorý sa dostali až na druhu stranu frontu a vrátili sa domov až s oslobodzovacou armádou v apríli 1945. Väčšie zmeny nenastali v obci ani po skončení druhej svetovej vojny. Vo voľbách do Národného zhromaždenia v obci zvíťazila Demokratická strana s 374 hlasmi pre Komunistickou stranou s 29 hlasmi a Stranou slobody s 1 hlasom.
Prusy sa od roku 1945 zmenili na nepoznanie. Do roku 1980 vyrástlo v obci 56 nových rodinných domov, ktorých vybavenosť bola na vysokej úrovni. Na elektrickú sieť bola obec pripojená už v roku 1941. V roku 1946 bolo v obci založené potravinové družstvo, ktoré o päť rokov neskôr splynulo s Jednotou – spotrebným družstvom. V priebehu rokov 1945 – 1960 bola v obci dobudovaná cesta na Bažanticu, postavená ohrada okolo MNV a cintorína, uskutočnila sa oprava strechy základnej školy a zavedený bol aj miestny rozhlas. Svojpomocne prostredníctvo akcie „Z“ bola v roku 1968 v Prusoch dokončená novostavba dvojpodlažnej budovy kultúrneho domu, v roku 1971 Dom smútku na cintoríne a napokon v roku 1975 dvojpodlažná budova MNV, v ktorej priestoroch sa usporadúvajú svadobné hostiny a rôzne oslavy a tiež sú v budove vyhradené priestory pre miestnu knižnicu a požiarnu zbrojnicu. V obci sa nachádza tiež predajňa potravín a hostinec. Od volieb roku 1976 vznikol v Prusoch MNV pre viac obcí, konkrétne Prusy, Ľutov a Dubnička. V MNV mali obce taký počet poslancov, aký im prislúchal podľa počtu obyvateľov.

Mapku Prusy to Prusy si môžete prezrieť v dokumente Prusy to Prusy